Veriť im a nechať ich ísť na hranu ( v bezpečnom priestore)

"Častokrát sú moje očakávania nenaplnené, možno pre moje prehnané nároky voči ľuďom, a možno len preto, že očakávam to, čo dávam, ale títo mladí ľudia, nie že splnili moje očakávania, ale ešte ich aj vysoko prekonali, a to úplne neskromne. Okrem toho, že ma nabili neskutočnou energiou na niekoľko dní tak ma opäť presvedčili o tom, že dnešní mladí ľudia si zaslúžia oveľa viac rešpektu ako im dávame a viem, že naša budúcnosť aj vďaka nim bude svetlejšia a lepšia..." Dagmar Tragalová, spolulektorka programu rovesníckej mediácie v SŠ v Nižnej
 

Ako sa cíti rovesnícky mediátor v situácii, keď je v centre diania pri organizovaní zoznamovacieho stretnutia s prvákmi? Čo je pre staršieho rovesníckeho mediátora najťažie pri príprave aktivít? Ako vnímajú mladších rovesníkov starší a skúsenejší študenti? Ako si získali počas zoznamovacieho dňa pozornosť, rešpekt? Aké slová použili? Čím spolužiakov prekvapili?

Aj tieto otázky sme kládli rovesníckym mediátorom zo Spojenej školy v Nižnej na stretnutí, ktoré malo supervízny charakter. Od nášho posledného stretnutia rovesnícki mediátori stihli usporiadať zoznamovacie aktivity pre prvákov, a to hneď dvakrát. Cieľom bolo nielen vytvoriť priestor na zoznámenie sa, ale oboznámiť nových žiakov školy aj s jej kultúrou, s atmosférou, kde sprevádzanie mladších, pomoc, spolupráca budú súčasťou ich študentského života. Zároveň mediátori získali priestor na vysvetlenie, v čom je mediácia faj. A keďže sú rovesnícki mediátori aj dobrí pozorovatelia, počas motivačných aktivít sa snažili hľadať také osobnosti medzi prvákmi, ktoré by v tíme rovesníckych mediátorov radi privítali.

Mediátori nás prekvapili nielen zrelými názormi, nadšením, ale aj prípravou, ktorú stretnutiam s mladšími spolužiakmi venovali. Príklad skvelej prípravy rovesníckeho mediátora uvádzame pod textom v pôvodnom znení.

Naše pocity z novembrového stretnutia zhrnula Dagmar Tragalová z Mediačného centra v Poprade:

"Na začiatku školského roka rovesníckych mediátorov ambasadorka projektu (pedagóg, výchovná poradkyňa) Ľubka Lešňovská požiadala, aby v prváckych triedach spravili s novými žiakmi nejaké aktivity a predstavili im program rovesníckej mediácie. A oni sa toho zhostili úplne na výbornú. Rozobrali si triedy a pracovali s nimi na skupinovej dynamike, aby sa už od začiatku školy dobre cítili v novom kolektíve. Dokonca s nimi urobili aj druhé stretnutie, kde si vybrali nových rovesníckych meditorov, s ktorými budú pracovať počas celého školského roka, aby za seba vytrénovali náhrady, keď zo školy odídu. Ako povedala Ľubka, stali sa ich sprievodcom v ich štúdiu. Mediátori nám na začiatok porozprávali ich pocity v pozícii mediátora - lektora, to ako ich vnímali mladší spolužiaci, ale aj to, akou zmenou za ten rok prešli. Dovolím si povedať, že toto je ukážka toho, ako môže byť projekt udržateľný, keď ho má pod patrónom osoba, ktorá mu verí. Keď aj samotní účastníci projektu sú presvedčení, že to čo robia, prinesie im, ale aj ostatným úžitok a efekt do budúcna, vyformuje ich kritické myslenie a zmení spôsob správania voči sebe samému a ostatným. Práve títo mladí ľudia začínajú budovať novú kultúru ich školy, menia jej klímu a formuju nielen seba, ostatných spolužiakov, ale aj samotných učiteľov. Svojim postojom dávaju najavo, že sú súčaťou výchovno-vzdelávacieho procesu a majú čo k nemu povedať a čím prispieť."

Nadpis tohto príspevku je Veriť im a nechať ich ísť "na hranu", ja už len doplním ...v prostredí, ktoré je pre nich bezpečné, s pedagógmi, ktorí im načúvajú a v priestore, ktorý je pre nich tréningovým.